Čo je objavné vyučovanie?
Objavné vyučovanie (Inquiry Based Learning = IBL) je spôsob vyučovania orientovaný na žiaka. Je zameraný na obsah vzdelávania, stratégie a samostatné učenie sa. Počas vyučovacích hodín, do ktorých je objavné vyučovanie implementované, žiaci rozvíjajú vlastné výskumné otázky, skúmajú problémy samostatne alebo v skupinách, formulujú hypotézy, zbierajú údaje, interpretujú výsledky a diskutujú o nich. Vyučovanie matematiky prostredníctvom objavného vyučovania môžeme charakterizovať aj ako zapojenie žiakov do zámerného procesu diagnostikovania problémov, posudzovania experimentov, rozlišovania alternatív, plánovania skúmania, skúmania predpokladov, získavania informácií od odborníkov a formovania jasných argumentov.
Cieľom objavného vyučovania je podnietiť žiakov, aby si osvojili kritické myslenie, prístupy a metódy špeciálne zamerané na riešenie problémov a aby získali priame skúsenosti s vedeckým výskumom. Týmto chce objavné vyučovanie napomáhať pri prekonávaní problémov s vnútornou motiváciou žiakov.
Pri objavnom vyučovaní sú žiaci vyzývaní k tomu, aby pracovali ako matematici alebo vedci. Keď sú teda žiaci zapájaní do vyučovacej hodiny, na ktorej je realizované objavné vyučovanie, musia zapojiť nielen svoje predchádzajúce vedomosti, ale aj celú škálu procesov, ako je zjednodušovanie a štruktúrovanie komplexnejších problémov, systematické pozorovanie, meranie, triedenie, tvorba definícií, určovanie množstva, tvorba úsudkov, tvorba predpokladov, tvorba hypotéz, kontrola premenných, experimentovanie, vizualizácia, objavovanie vzťahov a prepojení a komunikácia.
Objavné vyučovanie sa zameriava na vzdelávanie aj ako na sociálny proces. Žiaci pracujú v skupinách, rozhodujú o procesoch a navzájom si pomáhajú. Prostredníctvom diskusie sa učia aktívne sa navzájom počúvať, deliť sa o svoje názory, stavať na myšlienkach niekoho iného, zvažovať rôzne názory a perspektívy, a primerane skúmať rozpory medzi nimi. Dôraz je kladený na efektívne kladenie otázok učiteľom, na dostatočný čas na premyslenie si odpovede pre žiakov a na kladenie prevažne deduktívnych otázok (začínajúcich slovami: ako, ktoré, prečo) žiakmi, a nie len pozorovacích (začínajúcich slovami: kto, čo, kedy, kde).
Procesy objavného vyučovania (PRIMAS 2011)
Zjednodušovanie a štruktúrovanie
Systematické pozorovanie
Meranie
Triedenie
Tvorba definícií
Určovanie množstva
Tvorba úsudkov
Tvorba predpokladov
Tvorba hypotéz
Kontrola premenných
Experimentovanie
Vizualizácia
Objavovanie vzťahov a prepojení
Komunikácia
Jaworski (2006) spája pojem objavovania s perspektívou vo vzdelávaní v matematike, ktorá sa zaoberá poznávaním z hľadiska aktívneho budovania poznatkov z matematiky. Objavovanie je v súlade s konštruktivistickým pohľadom na vedomosti a učenie sa: vyžaduje si aktivitu, ponúka výzvy na stimuláciu matematického myslenia a vytvára možnosti na kritické úvahy o matematickom chápaní. Prostredníctvom objavovania môžu žiaci presiahnuť použitie a aplikáciu algoritmov a pravidiel, rozvíjať chápanie všeobecných vzťahov v matematike a zaoberať sa problematickými aspektmi abstrakcie a formalizmu, čo je pre matematiku najdôležitejšie.
Wells (2001) charakterizuje objavovanie ako prístup, pri ktorom je podporované pýtanie sa, a to kedykoľvek počas vyučovacej hodiny a kýmkoľvek (žiakom, učiteľom). Rovnako dôležité sú odpovede na položené otázky, ktoré sa berú vážne a skúmajú sa tak starostlivo, ako to len okolnosti dovolia. Coffman (2009) považuje objavovanie za dôležité, pretože sa žiaci nielen naučia požadovanú informáciu a zapamätajú si ju, ale učia sa tiež tieto informácie aplikovať, aby mohli tvoriť zmysluplné otázky a tiež budovať svoje vlastné poznatky.
Výhody objavného vyučovania
Najvýznamnejším dôvodom, prečo podporovať implementáciu objavného vyučovania do každodennej školskej praxe, je nesporný prínos tohto prístupu pre žiakov a ich učenie sa. Objavné vyučovanie matematiky má nasledujúce výhody:
- zlepšuje výsledky žiakov z matematiky, pričom kladie silný dôraz na žiakov s menšou sebadôverou a žiakov pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia;
- má pozitívny vplyv na prístup a motiváciu žiakov, matematiku považujú za zaujímavejšiu;
- žiaci si rýchlejšie a ľahšie zapamätajú a pochopia poznatky z matematiky;
- zvyšuje schopnosť žiakov využívať poznatky v nových situáciách a kontextoch (prenos poznatkov);
- poskytuje žiakom ďalšie príležitosti na rozvoj zručností, ako je napríklad práca v skupinách, skúsenosti s riešením otvorených problémov a iné schopnosti týkajúce sa medzipredmetových vzťahov;
- podporuje vyššiu úroveň rozumových zručností a rozvoj kľúčových kompetencií;
- umožňuje žiakom vyrovnanejšie a realistickejšie vnímať matematiku, jej podstatu a spôsob, akým je vytváraná a rozvíjaná;
- robí matematiku prístupnejšou pre všetkých.